Šero v ateliéri. Na oknách sú vyložené dosky na kreslenie a prepúšťajú iba toľko svetla, koľko moje oči v tomto momente zvládnu. Smiech.
Čo som včera robil?
Bol si opitý.
Aj ty!
Pamätám si, že sme sa všetci spoločne objímali.
A hovoril som aj: mám vás všetkých rád?
A keby len raz J
Najlepšie bolo, ako ti Peťo povedal...
Ja viem!
Chvíľu sa len tak pozeral, potom z ničoho nič všetci stíchli.
Igor ty si blato!
Hej, na to si pamätám.
Pivo mi pomohlo viac ako čokoľvek iné. Nasledovala cesta na obed. Ja Jana Šimon a Jakub. Neuveriteľné. V závodnej jedálni je toľko ľudí, že naobedovať sa, mi bude trvať aspoň hodinu. Kým si každého dôkladne prehliadam Jakub už dojedá. Po ceste späť si len tak s pasie začneme od okoloidúcich vypytovať cigarety. Zväčša si vyberám ženy. Šimon ide kúpiť kvetináč, ktorý pred pár dnami rozbil u mnícha. Vtedy tam prišli dve autá s nápisom sbs. Neskôr zavolali policajtov, ktorí boli takí skvelí. Naozaj. To nie je žiadne SCI-FI. Hej. Boli k nám asi najslušnejší ako sa dalo. Niekoľko žartov, úsmev, naše občianske a odchod.
Stáť večer pri stojane a snažiť sa nakresliť nahého muža je komplikovanejšie ako by ste si mysleli. Vyrovnávacie pivo z rána prestáva účinkovať a je mi už iba horšie.
Uhlík ledva držím a každú chvíľu mi padá a láme sa na menšie kúsky. Zázvorový čaj a mäkká posteľ to je môj posledný dnešný ortieľ.