reklama

Poviedka o žene čo mala čierny klobúk

Starý muž zodvihol zo zeme list lipy, krátko si ho obzrel zovrel ho do dlane dvihol ruku do vzduchu a z ruky mu vyletel motýľ.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Spravil niekoľko krátkych krokov smerom ku stromu s ktorého list padol. Otočil sa smerom k slnku, zamračil sa a sadol si ku koreňom. V spánku sa mu prisnil sen o jeho rodnom kraji. Keď vsal celý sa chvel, končeky prstov mu meraveli. Zodvihol zo zeme svoj batoh, rozhliadol sa a kráčal ďalej. Svoju cestu si vybral ako sedemnásť ročný. Od vtedy si ani raz nepoložil otázku či spravil dobre alebo zle. Jeho šaty boli vždy čisté a jeho srdce takisto. Za tie roky mu život vpísal množstvo vrások. Oprášil si čierny kabát od kúskov trávy čo sa mu naň prilepila pri spánku a vykročil. Slnko toho dňa pálilo a popri ceste sa vyhrievali jašterice. On iba ticho kráčal a pozoroval všetko okolo seba okom jastraba. Láne rozkvitnutej horčice zaliate slnkom vyzerali ako číre zlato. Smaragdové lúky cez ktoré v ten deň prechádzal nemali konca. Jediné záchytné body v tomto „mori“ boli stromy, ktoré ponúkali výborné miesto na oddych. Malá jabloň s párom jabĺk. Jedno si zobral na cestu. Lúka sa končila pri ceste, cesta pri inej ceste a tá v meste.  Mesto kde ako to tak vyzeralo každý poznal každého a každý o niekom niečo vedel či už dobré alebo nie. Ľudia tu boli k cudzincom pomerne milí a srdečný. Ubytoval sa v starom hoteli v renesančnej budove neďaleko námestia. Mestečko s kúpeľným nádychom žilo. Ľudia tu pobehovali od obchodu k obchodu, zeleninár v klobúku rozpačito mával rukami. Kočíky, v nich deti, a za nimi mamičky so svojimi manželmi. Hudba vychádzala zo všetkých kútov tohto mesta. V kaviarni bol príjemný chládok. V tomto ročnom období to bolo priam na požiadanie. Do fajky si napchal tabak. Tabak rozvoniaval ulicou a okoloidúci pocestný s času na čas krútili hlavami a hľadali zdroj tejto famóznej arómy. Spoza rohu vyšla noblesná dáma s klobúkom zaodetá celá v čiernom a prisadla si k mužovi. Bola asi v jeho rokoch, ale bola neuveriteľne krásna, nie ako mladé dievča s peknou tvárou a ladnými krivkami. S tejto ženy krása sálala ako teplota s krbu. „Vieš koľko som ťa hľadala?“ Muž neodpovedal. Akoby tam ani nebola si prehliadal ulicu a popíjal whisky. Žena sa ubytovala v tom istom hoteli a starého muža každý deň mlčky sprevádzala na jeho cestách. Usmievala sa n neho, a on ju ignoroval ako to len šlo. O niekoľko týždňov ich spoločných prechádzok sa to stalo. Na námestí pri fontáne v ktorej sa hrávali deti. Obaja si sadli na lavičku. Otočil sa k žene a začal rozprávať. Ona sa smiala on sa takisto smial, obaja žiarili šťastím. Podvečer jej pohladil ruku pobozkal ju a spolu sa postavili. Kráčali mestom nevedno kam. Okolo lavičky sa zhŕkol dav ľudí. Všetci sa pozerali na bezvládne telo muža, ktorý na lavičke iba zalapal po dychu a umrel.

Igor Šovčík

Igor Šovčík

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

heh... je pekné dúfať, že si to niekto prečíta... :-))Baví ma to, je to relax..zábavka.. Zoznam autorových rubrík:  UmenieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu