Igor Šovčík
proti kríze
Jeden mesiac budem pre jedného so zamestnávatelov, ktorí mi pošlú svoju ponuku, pracovať bez nároku na plat.
heh... je pekné dúfať, že si to niekto prečíta... :-))Baví ma to, je to relax..zábavka.. Zoznam autorových rubrík: Umenie, Súkromné, Nezaradené
Jeden mesiac budem pre jedného so zamestnávatelov, ktorí mi pošlú svoju ponuku, pracovať bez nároku na plat.
Zo včera na dnes objavila polícia telo 50 ročného Karla Brovna na Viedenskom židovskom cintoríne medzi hrobmi Petra Brovna a Anny Brovnovej. Zomrel na vykrvácanie z krčnej tepny. Podľa polície išlo o samovraždu. Tepny si prerezal malou drevenou soškou zabrúsenou do hrotu. Muž bol podľa všetkého psychicky labilný. Jeho brata a sestru pred 23 rokmi zavraždili na objednávku členovia organizovaného zločinu. Krátko po tom bol Karl Brovn hospitalizovaný v nemocnici po pokuse o samovraždu a neskôr umiestnený do ústavu Psychicky labilných a chorých. Rozlúčka zo zosnulým sa uskutoční 29.8.2012
Starý muž zodvihol zo zeme list lipy, krátko si ho obzrel zovrel ho do dlane dvihol ruku do vzduchu a z ruky mu vyletel motýľ.
Bol raz jeden vševed, ktorý sa celý svoj život pokúšal zistiť a odvovodnit zmysel života.
Ráno vstávam s bolesťou hlavy. Hlas mi akosi vypadáva. Keď sa chcem zdvihnúť s postele zisťujem že v rukách nemám silu. Mohlo by to vyzerať ako nebezpečná choroba s filmu zo Steevnom Segalom ale nie je. Obyčajná opica. Keď sa vymátam s postele je už deväť. Škola sa začala už dávno. Však čo, veď som už na vysokej. Raňajky by ma zabili. Odchádzam s účesom a výrazom, ktoré o včerajšku hovoria takmer všetko.
„Hraj s kartami aké dostaneš“ hovorí Šimon usmieva sa pritom a zdvíha ruku s poldecákom do vzduchu smerom ku mne. Ostatný sa sekundu pozerajú a takisto pozdvihnú čaše. Aký hlúpy rituál povedal som do éteru, a v tom istom momente ma pohľad Lindy presvedčil že to asi tak nebude. Čo už musel som si zastať svoje tvrdenie a tak som ju presviedčal o tom že pripíjanie stojí za hovno.
V bezpečí, ukrytý pred nepriazňou počasia. Dnešok akoby tvoril časť apokalypsy . Počasie šalie, ponad hlavy nám lietajú strechy našich domov a stromy kotvia kdesi v údolí. Blesky jazvia oblohu a delia ju na kusy. Niekoľko sekundové záblesky osvetlia celé okolie ako vojenská svetlica, ktorú sme raz ako deti vypustili. Vzniesla sa, žiarivé červené svetlo osvietilo celú dedinku v ktorej som býval a pomaly kleslo k zemi. Tak to je aj dnes. Ale to niesú svetlice a ani červené svetlo. Modrastá žilka preskočila cez celú oblohu a zanechala za sebou jasnú žiaru. Pár sekúnd na to sa ozval hrom. Buráca a chrapčí, až ma striaslo.
Neobsedel som na jednom mieste päť minút nieže niekoľko hodín. Teraz cestujem bežne. Každý týždeň do školy v nedeľu alebo pondelok ráno. V autobusoch sa väčšinou nič nedeje. Pred nedávnom som už v noci o tretej stál na zastávke v Banskej Bystrici. Ľudia ešte neprebudený pomaly prichádzali. Žena ktorú stretávam už dlhý čas prichádza na zastávku. Má dlhé blond vlasy a určite nie je vyžšia ako ja, vlastne je celkom drobná. Nosieva oblečené svetlo-modré rifle a nejakú čiernu, alebo hnedú koženú bundu.
Možno som nebol vždy dobrý syn. Tesne po hádke s tým mužom s vlnitými vlasmi, bradou a fúzmi na konci ktorých má už šediny. Ani tučný ani chudý, zrejme v zlatom veku. To je môj otec. Tak ma štve, že sme si v niečom tak podobný. Prečo nemôžem byť ja ten ukričaný a on ten tichý. Nanešťastie som sa narodil s jeho temperamentom a tak naše hádky niekedy zachádzajú do krajností.Mám pocit, že moja túžba po samostatnosti niekedy prekračuje medze reality. To sa často krát stáva kameňom úrazu. Moje ciele sú v podstate jednoduché. Finančne sa osamostatniť. To pokladám za najdôležitejšie. Na peniazoch v tejto dobe stojí celý systém a ja ako článok tejto mašinérie pociťujem potrebu dostať sa na vrchol finančného reťazca.
Tento článok je iba pre dobrodružstva chtivých.
Vstávanie bolo ťažšie ako som si myslel, nestihol som otvoriť oči, a pohár na stole bol už plný. Ani to nebolelo, ale, že by mi to pomohlo sa povedať nedá. Veľavravné:klin sa klinom vybíja sa ozývalo v mojej hlave. Po včerajšku som nemal vonkoncom chuť. Hlava ma nebolela ale cítil som sa zvláštne. Tak toto bol naozaj úsvit mŕtvych aj keď bolo už niekoľko hodín po svitaní. Všetci vychádzali s miestnosti a rôznych zašlých kutíc s výrazom veselej koaly, ale predsa trochu sklesnuto.